13.01.2021

Vo verejnej správe sa zlepšili menšinové jazykové práva

Vláda SR dnes schválila Správu o stave používania jazykov národnostných menšín na území SR za obdobie rokov 2019 − 2020, ktorá bola vypracovaná Úradom vlády SR v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. „Oproti predchádzajúcej správe sme rozšírili okruh otázok, aby sme dostali detailnejšie informácie o používaní menšinových jazykov na úrovni verejnej správy a po prvýkrát sme zisťovali aj to, aký je finančný dopad pri uplatňovaní menšinových jazykových práv. Z vyhodnotenia dotazníkov vyplýva, že koordinácia niektorých úloh a odborná pomoc prinášajú v aplikačnej praxi svoje ovocie. Nie je pravdou, že lenkvôli financiám nevieme efektívne presadiť jazykové práva. Teší ma, že sa podarilo vybudovať výrazne lepšiu komunikáciu a spoluprácu so samosprávami a štátnou správou” vyhlásil László Bukovszky splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny. Hodnotiaca správa je už piatou v poradí a pripravuje sa dvojročne od roku 2012. Materiál nadväzujúc na predchádzajúce správy mapuje vnútroštátny legislatívny rámec používania menšinových jazykov na Slovensku, sumarizuje výsledky implementácie medzinárodných zmlúv, ako aj aktuálny vývoj v oblasti zabezpečenia používania jazykov národnostných menšín. Jej zámerom je poskytnúť komplexný obraz aktuálneho stavu používania maďarského, rómskeho, rusínskeho, ukrajinského a nemeckého jazyka v obciach, v ktorých žije minimálne 20 percent príslušníkov národnostných menšín. Celkovo ide o 638 obcí, z toho 507 obcí s obyvateľstvom patriacim k maďarskej, 56 k rusínskej, 50 k rómskej, 6 k ukrajinskej a 1 k nemeckej národnostnej menšine, ako aj o 18 obcí s obyvateľstvom patriacim k dvom národnostným menšinám (k rusínskej a k ukrajinskej 11, k maďarskej a k rómskej 5, k ukrajinskej a k rómskej 1 a k rusínskej a k rómskej 1). Okrem toho bolo oslovených celkovo 89 subjektov štátnej správy, ako aj ich organizačných útvarov. Oproti predchádzajúcemu obdobiu došlo k zlepšeniu vo všetkých oblastiach. Týka sa to označovania (vizuálna dvojjazyčnosť), úradného styku, ako aj informovania verejnosti. Zlepšilo sa informovanie občanov o možnosti používať jazyka príslušnej národnostnej menšiny v ústnom a písomnom úradnom styku na obecných a mestských úradoch. Plnenie tejto povinnosti sa zlepšilo u všetkých národnostných menšín (celkovo o 12% , z 384 na 462). Značne narástlo aj o vydávanie a zverejnenie všeobecných záväzných nariadení obce v jazyku národnostnej menšiny(zo 48 na 64). Avšak mierne sa znížil počet doručených žiadostí o vydanie dvojjazyčných formulárov a verejných listín. Z porovnania údajov zo správ za predchádzajúce obdobia vyplýva, že o 10 % sa zvýšila dostupnosť dvojjazyčných formulárov. Ide hlavne o obce s maďarskou národnosťou menšinou. Podľa správy stúpa záujem o používanie rusínskeho jazyka aj v písomnom úradnom styku, zatiaľ čo v obciach s rómskou národnostnou menšinou neevidujeme žiadne písomné podania od občanov v rómskom jazyku. Počet nedostatkov, ktoré je možné považovať za správny delikt, sa znížil o 40 % (z 1007 na 619). Situácia v oblasti jazykových práv, ktorých dodržiavanie je povinné a ich nedodržanie nie je správnym deliktom, sa zlepšila o 15 % (z 593 na 501). Počet prípadov, v ktorých obce a ich obyvatelia využívali možnosť používania jazykov národnostných menšín, sa zvýšil o 8%, z 2 060 na 2 233. Na druhej strane počet prípadov, v ktorých sa neuplatňovali jazykové práva, klesol z 2 365 na 2 034. Aj v štátnej správe nastali pozitívne zmeny. Povinnosť označenia orgánu verejnej správy umiestneného na budovách v štátnom jazyku a v jazyku národnostnej menšiny bola splnená v prípade všetkých orgánov štátnej správy (t. j. 89 orgánov štátnej správy). Z výsledkov vyplýva, že v tejto oblasti rástlo plnenie uvedenej povinnosti kontinuálne, až po jej úplné splnenie všetkými orgánmi štátnej správy. Pre porovnanie, v roku 2012 splnilo uvedenú povinnosť 77 % orgánov štátnej správy a v roku 2020 už to bolo 100 %. Z celkového počtu 3 265 zamestnancov orgánov štátnej správy ovláda jazyk národnostnej menšiny slovom a písmom 985 (30 %) zamestnancov a 833 (26 %) ho ovláda slovom. Z celkového počtu zamestnancov došlo k zvýšeniu počtu zamestnancov orgánov štátnej správy ovládajúcich jazyk národnostnej menšiny slovom a písmom z 23 % (2018) na 30 % (2020). Rovnako došlo k zvýšeniu počtu zamestnancov ovládajúcich jazyk národnostnej menšiny slovom z 22 % (2018) na 26 % (2020). Ďalšou pozitívnou zmenou je, že Z z výsledkov za roky 2012, 2016, 2018 a 2020 vyplýva, že došlo k zvýšeniu počtu orgánov štátnej správy, ktoré zabezpečujú možnosť používania jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku prostredníctvom interných zamestnancov. V roku 2012 (63 %), 2016 (66 %), 2018 (87 %) a 2020 (88 %), pričom až ž 98 % orgánov štátnej správy si splnilo zákonnú povinnosť zverejniť v sídle orgánu informáciu o možnostiach používania menšinového jazyka. Avšak vydávanie dvojjazyčných úradných formulárov zabezpečilo len 24 (27 %) orgánov štátnej správy (6 RVPS; 6 colných úradov; 5 daňových úradov; 3 RÚVZ; dva okresné úrady a dva štátne archívy). Dvojjazyčné formuláre čiastočne zabezpečilo 26 (29 %) orgánov štátnej správy (11 daňových úradov; 7 colných úradov, z toho v jednej obci s rusínskou národnostnou menšinou; 3 okresné úrady, z toho v jednej obci s rusínskou národnostnou menšinou; 1 RÚVZ; dve RVPS a dva štátne archívy). Až 38 (43 %) orgánov štátnej správy naďalej nezabezpečilo pre občanov dvojjazyčné úradné formuláre v rozsahu svojej pôsobnosti (27 úradov práce, z toho v jednej obci s rusínskou národnostnou menšinou; 9 okresných úradov, z toho v jednej obci s rusínskou národnostnou menšinou a dve RÚVZ). „Potešujúci je aj pokrokv štátnej správe. Napriek týmto pozitívnym výsledkom potrebujeme na všetkých úrovniach urobiť ďalšie kroky, a tiež efektívnejšie koordinovať činnosť úradu vlády, resp. úradu splnomocnenca a orgánov verejnej správy. Na toto konštatovanie reflektuje aj dnešné uznesenie vlády, ktoré už tretíkrát hľadá konkrétne riešenia na odstránenie nedostatkov a dáva konkrétne úlohy jednotlivým aktérom,“ zdôraznil László Bukovszky.