01.06.2020

Odporúčania Vysokého komisára OBSE pre národnostné menšiny ku krátkodobým opatreniam COVID-19, ktoré podporujú sociálnu kohéziu

Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny Lamberto Zannier vypracoval súbor odporúčaní, ktoré by vlády mali zvážiť v rámci ich úsilia v boji proti šíreniu COVID-19. Vychádzajúc zo skúseností tejto inštitúcie vysoký komisár pripomína účastníckym štátom OBSE, že súdržné spoločnosti sú silnými spoločnosťami. Zannier uviedol: „Tak ako súri zavádzanie bezpečnostných opatrení je tiež dôležité, aby vlády pamätali na zahrnutie potrieb každého člena spoločnosti vrátane osôb patriacich k národnostným menšinám a ďalším marginalizovaným skupinám.“ Vysoký komisár zároveň ubezpečil účastnícke štáty OBSE, že je jeho úrad naďalej pripravený poskytovať odbornú pomoc aj v týchto bezprecedentných časoch.

Dodržiavajme ľudské práva

Kľúčové je zabezpečiť, aby sa s osobami patriacimi k národnostným menšinám zaobchádzalo rovnako a aby boli zabezpečené ich základné ľudské práva ako sú právo na zdravie či byť presne, zrozumiteľne a včasne informovaný bez akejkoľvek diskriminácie, vždy, a to aj v prípade zavádzania krátkodobých núdzových opatrení.

Buďme inkluzívny

Je v záujme každého, aby núdzové opatrenia nezlyhávali na nezámernom opomenutí potrieb všetkých skupín spoločnosti. Vlády sa majú usilovať všetky návrhy opatrení a ich zavádzanie konzultovať so širokou škálou sociálnych skupín. Ak špecifické skupiny poukazujú na to, že ich potreby neboli zohľadnené, je potrebné prispôsobiť opatrenia tak, aby tieto boli zahrnuté. Táto zásada je rovnako významná pre fázu návratu do normálneho stavu.

Buďme citliví na jazykové potreby

Štáty by mali poskytovať základné služby v jazykoch používaných rôznymi komunitami, pokiaľ je to možné, najmä v oblasti zdravotnej starostlivosti, komunikácie o zdravotnej kríze a v oficiálnych vyhláseniach. Ľudia s limitovanými znalosťami úradného jazyka (jazykov) môžu byť obzvlášť zraniteľní, ak nerozumejú tomu, čo sa od nich očakáva. Programy dištančného vzdelávania by sa mali prispôsobiť potrebám všetkých komunít. Deti patriace k menšinovým komunitám by mali mať možnosť pokračovať vo vzdelávaní sa tak v úradnom, ako aj v materinskom jazyku.

Ochraňujme ekonomicky zraniteľných

Ekonomické dopady krízy najskôr a najtvrdšie zasiahnu pracujúcich v rizikových zamestnaniach. Patria sem zahraniční sezónni pracovníci, neformálni zamestnanci a ľudia z marginalizovaných komunít vrátane osôb s menšinovým pôvodom. Existuje skutočnériziko, že tieto skupiny môžuupadnúť do chudoby a sociálnej exklúzie. Tiež disproporčne môžu byť zasiahnuté ženy, ktoré majú často ďalšie povinnosti v domácnosti alebo sa nachádzajú v prvej línii zdravotníckych služieb. Ide hlavne o prípady žien z menšinových komunít, ktoré môžu čeliť dvojnásobnej diskriminácii.

Zachovajme nulovú toleranciu voči diskriminácii a xenofóbii

Orgány musia byť obzvlášť ostražité pri monitoringu a boji proti prípadom intolerancie a xenofóbie a iných foriem „inakosti“ na základe etnicity, jazyka, viery a kultúry. V časoch neistoty sa môžu vynoriť hlboko zakorenené pocity úzkosti a strachu. Ak štáty zvažujú použitie technológií na sledovanie šírenia vírusu, nesmie sa to disproporčne dotknúť žiadnej skupiny.

Na podporu sociálnej kohézie budujme na pozitívnych príkladoch

V štátoch OBSE existuje množstvo pozitívnych príkladov inkluzívnej komunikácie medzi komunitami, ako aj opatrení, ktoré sú zamerané na všetky skupiny bez ohľadu na ich pôvod či príslušnosť. Zannier uviedol: „Každý príklad inkluzivity v našich prístupoch ku kríze je dôvodom k optimizmu a kľúčom pre zdravie, stabilitu a odolnosť našich spoločností.“ Zdroj: https://www.osce.org/hcnm/449170