Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny
Ochrana a rozvoj jazyka národnostných menšín nemá byť len otázkou financií, tvrdí Bukovszky
Podľa splnomocnenca vlády pre národnostné menšiny Lászlóa Bukovszkého spoločnosť úplne zabudla na kľúčovú úlohu jednotlivých stupňov samosprávnych orgánov v menšinovej politike
BRATISLAVA 22. júna (SITA) – Ochrana či rozvoj jazyka, ale tiež kultúry a identity nemajú byť len otázkou financií, ale riešiť by sa mali komplexne. V tejto súvislosti je potrebné vypočuť najmä tých, ktorých sa to týka a majú pocit ohrozenia identity či hodnôt, ktoré reprezentujú. Pre agentúru SITA to uviedol splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky.
„Chcem však poukázať aj na to, že za uplynulé dve desaťročia sme úplne zabudli na kľúčovú úlohu jednotlivých stupňov samosprávnych orgánov v menšinovej politike. Účinnú menšinovú politiku nie je možné robiť bez synergie štátu a samospráv,“ vysvetlil splnomocnenec.
V programovom vyhlásení sa vláda zaviazala, že príslušníkom národnostných menšín bude vytvárať možnosti na zachovanie ich kultúrnych zvyklostí, jazyka, tradícií a nebude prijímať opatrenia, ktoré by smerovali k asimilácii väčšinovým obyvateľstvom alebo túto asimiláciu podporovali.
Bukovszky považuje za dôležité napríklad zabezpečenie školského systému a udržanie takzvaných málotriedok. Stredoškolské vzdelanie musí byť pre menšiny podľa neho prístupné. „Bohužiaľ, pri aplikácii jazykových práv sme prekročili len prvú úspešnú etapu. Udržanie status qou nebude stačiť, lebo tak ako celá spoločnosť, aj ten ‚menšinový svet‘ sa vyvíja a mení,“ upozornil.
Verí však, že vláda bude v zmysle programového vyhlásenia účinne podporovať participáciu a zavedenie konkrétnych samosprávnych prvkov vo vybraných oblastiach menšinovej politiky. Menšiny by teda mali sami rozhodovať alebo mať aspoň možnosť zodpovedne sa vyjadriť k vlastným záležitostiam. Tento princíp, ale aj lepšia vymáhateľnosť práv a zvýšenie právneho povedomia občanov, vedie k spomaleniu asimilácie a udržaniu rôznorodosti v spoločnosti.
„Pri vnímaní národnostných menšín, respektíve národnostných práv ešte stále pretrvávajú určité paradigmy z obdobia mečiarizmu,“ poznamenal Bukovszky. Je veľmi neštandardné vnímať a pozerať na príslušníkov národnostných menšín ako na nejaký skanzen, ktorí prezentujú len svoju archaickú kultúru a nejaký nezrozumiteľný jazyk. Z pohľadu splnomocnenca títo ľudia nepotrebujú svoje hodnoty len zakonzervovať, ale majú eminentný záujem ich rozvíjať v podmienkach 21. storočia. „Sú témy, ktoré sú tabuizované a tvárime sa, akoby neexistovali. Je preto potrebné urobiť radikálnu zmenu v našich mysliach pri vnímaní tejto témy,“ dodal Bukovszky.
SITA
