BRATISLAVA 4. januára (SITA) - Na Slovensku sa rešpektuje jazyková a kultúrna rozmanitosť, otázkou je len, do akej miery. Konštatoval to v rozhovore pre agentúru SITA splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky. "Slovenská spoločnosť prešla veľkou premenou a dnes si je jej značná časť vedomá toho, že tu žije významný počet obyvateľstva inej národnosti. Minimálne o maďarskej, rómskej a rusínskej menšine majú ako také povedomie," podotkol. Podľa neho predstavy väčšinovej spoločnosti a menšín o menšinových právach sú často odlišné, avšak tieto rozdiely nie sú také výrazné ako pred dvadsiatimi rokmi. "Slovensko je viac otvorená krajina a nateraz sa zdá, že to prinieslo aj viac tolerancie. Najšťastnejší by som bol, ak by sme mohli konštatovať, že národnostnú otázku sa nám podarilo odpolitizovať," povedal splnomocnenec. Práva národnostných menšín Bukovszky vníma ako súčasť základných ľudských práv, ktoré sú univerzálne a neodňateľné. "V dnešnej dobe sa viac hovorí o spoločnej histórii a kultúrnej vzájomnosti ako o rozdieloch. Existuje však aj trend, spočívajúci v posilňovaní xenofóbie, antisemitizmu a intolerancii. Tieto javy, hoci majú nové podoby a sú odlišné od tých, ktoré poznáme z histórie, nie sú však menej nebezpečné, práve naopak," konštatoval. Za prioritu pokladá splnomocnenec uplatňovanie jazykových práv. Napriek zásadným výsledkom však vidí veľké rezervy. "Problém vidím najmä v tom, že aj keď zákon o používaní jazykov národnostných menšín bol prijatý v roku 1999 a niekoľkokrát novelizovaný, len veľmi ťažko sa presadzuje do praxe. Roky tento zákon nemal „gazdu“ a zabudlo sa naň. Chýba i silnejšie inštitucionálne zázemie pre jeho aplikáciu. Ústava Slovenskej republiky konkrétne vymenúva práva príslušníkov národnostných menšín. Z uvedených práv takmer všetky sú upravené celkom alebo čiastočne konkrétnym zákonom okrem jedného práva, a to práva účasti menšín na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú," dodal. Úrad splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny sa tak bude aj tento rok venovať predovšetkým jazykovým právam. Pokračovať bude v napĺňaní Programového vyhlásenia vlády – konkrétne priority zameranej na zosúladenie praxe s platným zákonom o používaní jazykov národnostných menšín. "Tu vidíme potrebu pokračovania intenzívnej komunikácie s orgánmi štátnej správy, Poštou a. s, ŽSR a ďalšími relevantným subjektmi. Taktiež k našim prioritám bude patriť plnenie úloh z uznesenia vlády SR k jazykovej správe, pokračovanie rozpracovaného pilotného projektu medzi naším úradom, ministerstvom vnútra a Univerzitou Konštantína Filozofa v Nitre v jazykovom vzdelávaní štátnych zamestnancov. Veľkou úlohou, ktorá pred nami stojí, je plnenie konkrétnych úloh z Akčného plánu, predovšetkým príprava analýzy a v nadväznosti na ňu aj návrhu textu zákona o národnostných menšinách. V neposlednom rade to bude aj príprava pravidelnej Správy o postavení a právach národnostných menšín, príprava sčítania obyvateľstva, domov a bytov a ďalšie úlohy vyplývajúce zo štatútu splnomocnenca a výboru," avizoval Bukovszky.