Medzinárodný deň materinského jazyka
Mama. Slovo, ktoré väčšina z nás vysloví prvýkrát, keď sa vydávame cestou nekončiaceho poznania. Obdarúva nás prvými vedomosťami, a tiež nás učí poznávať význam hovorených slov. Spoznávame slová, vďaka ktorým rozoznáme radosť, smútok, žiaľ a lásku. Slová, ktoré budú tvoriť naše myšlienky, našu podstatu.
Náš materinský jazyk berieme ako samozrejmosť, ale nie vždy je to tak. V menšinovom prostredí sa často stáva, že materinský jazyk časom nahradí štátny jazyk. Posledné sčítanie obyvateľstva znovu potvrdilo, že v prípade národnostných menšín je ich materinský jazyk ohrozený. Počet našich občanov s menšinovým materinským jazykom klesá. Ochrana ich materinského jazyka nie je samoúčelná a silno súvisí so zachovaním ich identity a ochranou jazykovej rozmanitosti a kultúrneho dedičstva.
Dnešný deň odzrkadľuje toto úsilie a pripomína, že o jazykových právach je potrebné otvorene rozprávať a naše zaužívané postoje prehodnotiť. V roku 1952 bengálski študenti demonštrovali v Dháke za uznanie ich jazyka, ako jedného z dvoch národných jazykov Pakistanu. V dôsledku brutálneho zákroku polície proti demonštrantom vyhlásilo UNESCO v roku 1999 21. február za Medzinárodný deň materinského jazyka.
My nemusíme demonštrovať, našou úlohou je používať náš materinský jazyk v každodennom živote a všade, kde sa len dá a vytvoriť vhodné podmienky na jeho zachovanie. Preto vyzývam zástupcov národnostných menšín, aby bez obáv využívali svoje jazykové práva na všetkých úrovniach a zástupcov verejného sektoru (štát, samosprávy, služby atď.), aby okrem tých povinností, ktoré im ukladá legislatíva, aplikovali všetky jazykové práva národnostných menšín v čo najširšom rozsahu.