Informácie k otázke dvojjazyčného dopravného značenia
Vzhľadom na to, že sa Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny (ďalej len „ÚSVNM“) v poslednom období opakovane stretáva s otázkami týkajúcimi sa možnosti osádzania dvojjazyčných dopravných značení a súvisiacej právnej úpravy, považujeme za vhodné uviesť niekoľko základných skutočností k tejto problematike.
Používanie dvojjazyčných informačných dopravných značiek má jednoznačný zákonný základ. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení neskorších predpisov sa v obciach, kde príslušníci určitej národnostnej menšiny tvoria aspoň 15% obyvateľstva,[1] môžu na navádzanie účastníkov cestnej premávky k vyznačeným cieľom používať informačné dopravné značky s názvami cieľov v štátnom jazyku aj v jazyku národnostnej menšiny. Rovnako podľa § 4 ods. 7 citovaného zákona sa informácie určené účastníkom cestnej premávky prostredníctvom dopravných značiek vrátane označení obcí a iných vžitých a zaužívaných geografických názvov môžu uvádzať aj v jazyku národnostnej menšiny. Tento právny rámec odzrkadľuje aj vyhláška Ministerstva vnútra SR č. 30/2020 Z. z. o dopravnom značení, ktorá v § 5 ods. 1 ustanovuje, že nápisy na dopravných značkách sa uvádzajú v štátnom jazyku, pričom iný jazyk možno použiť, ak je to v súlade s osobitným predpisom, ktorým je aj zákon č. 184/1999 Z. z.
Zákonná úprava teda výslovne umožňuje uvádzať informácie určené účastníkom cestnej premávky vedľa štátneho jazyka aj v jazyku národnostnej menšiny, pričom takéto značky sa osádzajú v súlade s ostatnými právnymi predpismi, ktoré upravujú pravidlá cestnej premávky a technickými pravidlami na úseku dopravného značenia. Uvedená úprava bola zohľadnená Ministerstvom dopravy SR v technických podmienkach č. 117 (Spoločné zásady používania dopravných značiek a dopravných zariadení) a vo vzorových listoch VL 6.1 (Zvislé dopravné značky).
Podľa § 24 ods. 1 písm. e) zákona č. 575/2001 Z. z. je Úrad vlády SR ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a uskutočňovanie štátnej politiky a koordináciu plnenia úloh v oblasti práv národnostných menšín. V rámci tejto pôsobnosti plní splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny ako súčasť Úradu vlády SR úlohy vyplývajúce zo svojho štatútu v oblasti zachovania, rozvoja a podpory práv príslušníkov národnostných menšín, realizuje systémové opatrenia na zlepšenie postavenia národnostných menšín, vrátane presadzovania dodržiavania vnútroštátnych právnych predpisov a medzinárodných záväzkov SR v oblasti práv príslušníkov národnostných menšín. V súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami a svojimi kompetenciami splnomocnenec odborne spolupracuje so všetkými príslušnými orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy v otázkach dvojjazyčného dopravného značenia s cieľom zabezpečiť jednotnú a bezproblémovú aplikáciu zákona č. 184/1999 Z. z. v praxi.
ÚSVNM zároveň zdôrazňuje, že používanie dvojjazyčných dopravných značení žiadnym spôsobom nezhoršuje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Neexistujú žiadne relevantné podklady ani zistenia, ktoré by tvrdenia o údajnom ohrozovaní bezpečnosti podložili. Dostupné údaje Eurostatu z európskych regiónov, kde sa viacjazyčné dopravné značenie uplatňuje plošne alebo vo väčšom rozsahu (napr. v Írsku, Walese, Južnom Tirolsku, Katalánsku, Baskicku či v niektorých švajčiarskych kantónoch) nepotvrdzujú žiadnu súvislosť medzi viacjazyčným značením a zvýšenou nehodovosťou. Naopak, mnohé z týchto regiónov dlhodobo vykazujú priaznivejšie ukazovatele nehodovosti na cestách než iné porovnateľné oblasti.[2]
Skutočnosť, že zákonodarca výslovne predpokladá (a v niektorých prípadoch aj ukladaná) používanie dvojjazyčného dopravného značenia, potvrdzuje, že cieľom úpravy je zabezpečiť efektívnu informovanosť účastníkov cestnej premávky a zároveň posilniť viditeľnosť jazykov národnostných menšín ako prostriedku na podporu ich zachovania a spoločenského uznania. Dvojjazyčné dopravné značenia predstavujú jeden z najvýznamnejších prejavov tzv. vizuálnej dvojjazyčnosti, ktorá je podľa medzinárodných právnych štandardov dôležitým prvkom podpory menšinových jazykov vo verejnom priestore. SR je v tejto oblasti viazaná Európskou chartou regionálnych alebo menšinových jazykov a Rámcovým dohovorom na ochranu národnostných menšín, ktoré ju zaväzujú vytvárať priaznivé podmienky pre zachovanie, rozvoj a používanie menšinových jazykov v každodennom živote.
Osobitný význam z tohto pohľadu majú geografické názvy v jazykoch národnostných menšín, ktoré sú úzko späté s históriou a identitou príslušných menšín. Ich zachovanie a používanie predstavuje súčasť ochrany kultúrnej rozmanitosti, ktorú zaručuje aj Ústava SR v čl. 34 ods. 1. Geografické názvy v jazykoch národnostných menšín tvoria zároveň organickú súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva, aj preto sa ich používaniu venuje osobitná pozornosť v rámci medzinárodných dohovorov v oblasti práv národnostných menšín.
ÚSVNM zastáva názor, že aj z dikcie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 184/1999 Z. z. vyplýva, že zákonná možnosť používať dvojjazyčné dopravné značenie je predovšetkým určená pre situácie, keď o takéto riešenie požiadajú miestni obyvatelia, prípadne obec alebo samosprávny kraj, na území ktorých má byť značenie osadené. Takýto prístup zodpovedá aj princípu subsidiarity, pretože vedľa samotných občanov sú to práve miestne a regionálne orgány, ktoré najlepšie poznajú potreby a vôľu obyvateľov na svojom území. ÚSVNM preto považuje za prirodzené a žiaduce, ak príslušné orgány štátnej správy pri posudzovaní a schvaľovaní návrhov na osadenie dvojjazyčných dopravných značení prihliadajú na názor miestnych obyvateľov a vôľu ich zástupcov v orgánoch miestnych a regionálnych samospráv.
ÚSVNM víta, že v praxi sa objavujú konkrétne iniciatívy smerujúce k rozširovaniu používania dvojjazyčného dopravného značenia. Takéto podnety svedčia o prirodzenom záujme miestnych a regionálnych komunít o posilnenie jazykovej a kultúrnej rozmanitosti SR. Táto rozmanitosť nie je gestom dobrej vôle väčšinového obyvateľstva, ale súčasťou ústavného poriadku SR a povinnosťou vyplývajúcou z vnútroštátnych právnych predpisov a medzinárodných záväzkov v oblasti ochrany práv príslušníkov národnostných menšín. V súlade s § 7a ods. 1 zákona č. 184/1999 Z. z. ÚSVNM, ako súčasť Úradu vlády SR, poskytuje metodickú pomoc a usmernenie v rámci svojich kompetencií a je pripravený poskytnúť súčinnosť všetkým zainteresovaným stranám pri implementácii ustanovení o dvojjazyčnom dopravnom značení.
[1] Zoznam týchto obcí je uvedený v nariadení vlády Slovenskej republiky č. 35/2023 Z. z.
[2] Zdroj: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/tgs00061/default/map?lang=en