Židovská národnostná menšina

Prvé zmienky o židovskej migrácii na územie dnešného Slovenska sa datujú už k 11. storočiu, pričom prvá židovská obec bola založená koncom 13. storočia v Bratislave. V 17. a 18. storočí nastal výrazný rozvoj židovských komunít, najmä u tých, ktorí sa sťahovali z Moravy, Haliče, Bukoviny a Dolného Rakúska do severného Uhorska. Usádzali sa v hraničných mestách, kde sa snažili udržiavať náboženské, komunitné a jazykové spojenie s cezhraničnými komunitami. V priebehu 18. storočia na základe Tolerančného patentu Jozefa II. došlo k zlepšeniu sociálneho a ekonomického postavenia židovského obyvateľstva. Bratislava sa vďaka slávnemu rabínovi Moše Schreiberovi stala sídlom uhorskej židovskej ortodoxie. Po vzniku Československa začali židovské obce budovať svoje inštitúcie. Zväz autonómnych ortodoxných židovských náboženských obcí na Slovensku združoval 170 z 228 náboženských obcí a asi 73 % slovenských Židov. V novembri po Viedenskej arbitráži bola časť južného Slovenska, kde žilo viac ako 45 000 Židov, pripojená k Maďarsku. Počas 2. svetovej vojny zahynulo asi 100 000 slovenských Židov, 73 % z celkového počtu Židov žijúcich na území Slovenska.

Politické zmeny v Československu v roku 1948, nástup komunistov k moci a vznik štátu Izrael mali významný vplyv na osudy slovenského židovstva. V rokoch 1948 – 1949 emigrovalo do Izraela 11 000 slovenských Židov a ďalších niekoľko tisíc do iných štátov. Od päťdesiatych rokov počet židovských obcí na Slovensku neustále klesá. Po páde komunistického režimu v roku 1989 dochádza k obnove religiózneho, spoločenského i kultúrneho života slovenských Židov.

Na území Slovenska pôsobí viacero inštitúcií, ktoré sa zaoberajú židovskou kultúrou, ako svojou nosnou témou. Medzi najvýznamnejšie by sme mohli zaradiť Slovenské národné múzeum – Múzeum židovskej kultúry, Dokumentačné stredisko holokaustu – občianske združenie, EDAH o. z., Nadácia EZRA, Neinvestičný fond židovského kultúrneho dedičstva – MENORAH, Kultúrny spolok židovských občanov Slovenska, Slovenské centrum židovského kultúrneho dedičstva, Židovské komunitné múzeum a mnohé iné. Tieto organizácie často usporadúvajú dni židovskej kultúry, kde širokej verejnosti predstavujú židovský folklór v podaní rôznych hudobných telies. Organizujú prednášky na témy týkajúce sa židovskej kultúry a holokaustu, ktorých sa zúčastňuje úzky okruh publika. Ich činnosť sa zameriava aj na výstavnú činnosť, výskumné aktivity, opravu a udržiavanie židovských cintorínov, vzdelávacie aktivity a pod.