Srbská národnostná menšina

Aj keď sú Srbi na území Slovenskej republiky prítomní viac ako tisíc rokov, hmotným dôkazom ich existencie na území Slovenska je pečať srbskej pravoslávnej cirkevnej obce v Komárne z roku 1511, kedy v Komárne žil najväčší počet obyvateľov srbského pôvodu. Boli to potomkovia „čajkárov“, ktorí do Komárna prišli v 15. a 16. storočí.

V čase Rakúsko-Uhorského cisárstva a veľkého sťahovania Srbov, sa na územie dnešného Slovenska prisťahovalo cez 40 tisíc srbských rodín, ktoré utekali a zachraňovali svoje životy pred nájazdmi tureckých vojsk. Posledný srbský despota Pavle Bakić za svoje vojenské zásluhy dostal od Uhorského cisára do daru veľké územia – od Ostrého kameňu k Szombathely (Maďarsko). Djuradj Branković po roku 1427 dostal územia medzi Bratislavou a Komárnom, so sídlom v Dunajskej Strede. Z novšej histórie, Mihailo Obrenović mal svoj zámok v Ivanke pri Dunaji, kde sa často stretával s Ľudovítom Štúrom.

V 19. a 20. storočí na lýceách v rôznych mestách Slovenska študovalo cez 1800 Srbov. Mnohí z nich boli neskôr významnými budovateľmi srbského štátu. Srbi žili v Bratislave, Trnave, Komárne, Bohdanovciach nad Trnavou, Vištuku, Holíči, Radošovciach, Nových Zámkoch, Senici, Kolárove, Šali, Modre a v mnohých iných mestách.

V čase po 2. svetovej vojne sa veľký počet Srbov vrátil do materskej krajiny, Srbskej republiky, alebo sa vysťahovali do iných krajín.
Kultúrne a spoločenské podujatia zamerané na zachovávanie srbskej kultúry a srbského jazyka vyvíjajú tri občianske združenia, ktoré pokrývajú viac oblastí. Prvým je Spolok Srbov na Slovensku, ktorý organizuje výtvarné, hudobné, športové, odborné a umelecké podujatia. Pri Spolku Srbov na Slovensku pôsobí ženská spevácka skupina Izvor. Spolok pôsobí aktívne v oblasti zachovávania a podpory kultúry srbskej národnostnej menšiny organizovaním rôznych podujatí, akými sú napríklad: Výstava fotografií o bombardovaní Nového Sadu a Srbska, Medzinárodný turnaj priateľstva v malom futbale, Konferencia s medzinárodnou účasťou Srbsko–slovenské vzťahy, rôzne výstavy, Festival srbskej kultúry v Košiciach, Festival srbského dokumentárneho filmu a pod.

Ďalším je novozaložené občianske združenie Srbské kultúrno–informačné centrum, ktorého činnosť bude orientovaná najmä na vytvorenie knižnice, srbského rádia a podporu zachovania srbského jazyka a písma cez vydávanie časopisu, preklad a vydávanie kníh.

Tretím je Občianske združenie srbsko-slovenského priateľstva, ktoré pôsobí skôr v oblasti podpory Srbska formou opravy a budovania mostov ktoré neexistovali, či tých ktoré boli zničené počas bombardovania Zväzovej republiky Juhoslávia. Pomohli tým obyvateľom v postihnutej oblasti v skrátení cesty aj o 50 – 60 km. Na Slovensku pôsobia organizovaním táborov pre srbské a slovenské deti.

Vzdelávanie sa v srbskom jazyku systém školstva neumožňuje. Lektorát srbského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave bol po 22 ročnej prestávke obnovený v školskom roku 2012/2013. Je to zároveň jediná inštitúcia, ktorá umožňuje výučbu srbského jazyka na Slovensku. Srbský jazyk sa vyučuje ako výberový predmet (Srbský jazyk a Srbský film) na Katedre slovanskej filológie. Prednášky z každého predmetu sa organizujú jedenkrát do týždňa a predmet navštevuje v priemere 25 študentov za semester. Katedra slovanskej filológie taktiež organizuje kurz srbského jazyka pre verejnosť.