Rusínska národnostná menšina

Rusínska národnostná menšina žije prevažne vo východnej časti Slovenska na území prešovského a košického samosprávneho kraja. Za materské územie Rusínov sa považuje Karpatský región rozprestierajúci sa na území dnešného východného Slovenska, juhovýchodného Poľska, západnej Ukrajiny, severného Rumunska a severovýchodného Maďarska. Osídľovanie Slovenska rusínskym obyvateľstvom siaha do 11. – 12. storočia, kedy je v historických prameňoch označované pod latinským názvom Rutheni. Pre uhorských Rusínov bola silným impulzom, podobne ako pre Slovákov, revolúcia v rokoch 1848 – 1849, ktorá urýchlila proces ich etnického sebauvedomenia. Podnietila zrod prvého národnopolitického programu Rusínov, ktorý viedol Adolf Dobrianský. Po pričlenení územia Podkarpatskej Rusi k Československu v roku 1919 nastal dynamický kultúrny, hospodársky a sociálny rozvoj regiónu. Po roku 1989 nastala obroda rusínskej národnostnej menšiny, pričom bola uznaná ako osobitná národnosť s možnosťou prihlásiť sa k jej príslušnosti v sčítaní obyvateľstva.

Na základe tzv. tretieho rusínskeho obrodenia bola 27. januára 1995 v Bratislave slávnostne vyhlásená kodifikácia rusínskeho jazyka na Slovensku a rusínsky jazyk bol zavedený do rôznych oblastí verejného života.
V sfére kultúry je rusínsky jazyk najviac používaným spomedzi všetkých sfér národnostného života rusínskej národnostnej menšiny na Slovensku. Divadlo Alexandra Duchnoviča v Prešove ho používa ako javiskovú reč a svoje predstavenia hrá v rusínskom jazyku. Väčšina predstavení Poddukelského umeleckého ľudového súboru je dramaturgicky postavená na prezentácií rusínskych tradícií (piesne, zvyky, hovorené slovo). Rovnako sa rusínsky jazyk používa pri označovaní exponátov v Slovenskom národnom múzeu − Múzeu rusínskej kultúry v Prešove. Rusínsky jazyk sa tiež používa ako sprievodné moderátorské slovo na žánrovo rôznorodých podujatiach, v interpretačnej sfére poézie a prózy. Okrem Rusínskej obrody na Slovensku, najstaršej porevolučnej organizácie Rusínov, vzniklo viacero aktívnych občianskych združení a iniciatív, ktoré Rusínov vnímajú ako jeden z autochtónnych národov Slovenskej republiky, a to napríklad Akadémia rusínskej kultúry v Slovenskej republike, Asociácia rusínskych organizácií v Slovenskej republike, folklórny súbor Ruthenia ensemble, Klub Rusínov Slovenska, molody.Rusyny, Občianske združenie Kolysočka-Kolíska, Rusín a Ľudové noviny, Rusínsky kultúrno-osvetový spolok A. Duchnoviča v Prešove, Slovenská asociácia rusínskych organizácií, Spoločnosť Andyho Warhola, Spolok Rusínov Spiša, Spolok rusínskych spisovateľov Slovenska, Svetový kongres Rusínov, Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, Združenie Rusínov Slovenska, a mnoho iných.

Rusínsky jazyk je zavedený do vzdelávacieho systému v Slovenskej republiky od školského roku 1997/1998. Na Slovensku pôsobili v roku 2013 dve materské školy, jedna s výchovným jazykom rusínskym a jedným s výchovným slovenským a rusínskym jazykom. Rovnako dve základné školy vyučujú žiakov v rusínskom jazyku a jedna základná škola s vyučovacím jazykom slovenským – rusínskym. Ústav rusínskeho jazyka a kultúry v Prešove je vedecko-pedagogické pracovisko Prešovskej univerzity zamerané na štyri oblasti: vedecko-výskumnú a vývojovú oblasť normotvorby rusínskeho spisovného jazyka, pedagogicko-výchovnú, publikačnú a dokumentačnú činnosť a ako jediné vysokoškolské pracovisko na Slovensku zabezpečuje prípravu učiteľov rusínskeho jazyka.